Recenzia: Superman (1978)

Planéta Krypton sa pomaly rúti do záhuby. Jor-Ela, kryptonského vedca, ktorý na túto blížiacu sa katastrofu poukazuje, nikto neberie vážne. Odporúčaná evakuácia sa nekoná a Jor-El a jeho manželka majú výslovný zákaz opustiť planétu, aby nevyvolali zbytočnú paniku. Zákaz sa však nevzťahuje na Jor-Elovho syna, a tak Krypton opúšťa malé medzihviezdne plavidlo, na ktorom sa tak zachráni posledný Kryptoňan – Kal-El.

Tento notoricky známy príbeh pozná asi každý. V rámci komiksu bol niekoľkokrát prerábaný a dopĺňaný, ale kostra ostáva do dnešných dní prakticky rovnaká. Superman, vzor cnosti a spravodlivosti, s veľkým „S“ na hrudi, nosiaci slipy zásadne na teplákoch, definoval superhrdinský žáner prakticky od svojho vzniku v roku 1938. Komiksová dvojka Jerry Siegel a Joe Shuster túto postavu vytvorili ako súčasť novovzniknutej série Action Comics a okamžite sa z nej stal hit. S prenesením na filmové plátno to však nebolo až také jednoduché. Predsa len, lietajúci chlapík, ktorý je schopný zdvihnúť nákladiak alebo zastaviť vlastnými rukami vlak, bol pre tvorcov špeciálnych efektov dosť tvrdý oriešok. Zo začiatku sa preto objavili iba krátke animované filmy a niekoľko pokusov o televízny seriál. Prvé účinkovanie na striebornom plátne sa tak datuje až v roku 1951, keď sa objavil vo filme Superman and Mole Man v hlavnej úlohe sa predstavil George Reeves. Na tú dobu to bola určite bomba, avšak výraznejšie sa tento film do kinematografie nezapísal.

action-comics-1-cover

V 70. rokoch však bola situácia iná. Efekty sa dostali na úplne inú úroveň a filmy tej doby začínajú byť čoraz ambicióznejšie a rôznorodejšie. Veď uznajte, filmy ako Čeľuste, Omen, Star Wars alebo Exorcista boli dobrý základ. Bolo preto len otázkou času, kedy sa opráši aj táto látka.

Prípravy na natáčanie trvali približne tri roky. Kandidátov na rôzne posty bolo mnoho a z dnešného hľadiska ide o veľmi známe mená. Jedným z nich bol režisér Steven Spielberg, ktorý práve pustil do kín svojho legendárneho žraloka vo filme Čeľuste. Producentom sa zdal honorár, ktorý si vypýtal, privysoký, a tak chceli počkať, aký bude mať tento film úspech. Z Čeľustí sa stal kasový trhák, ale producenti a Steven Spielberg sa už na ďalšej spolupráci nedohodli, a tak sa táto režisérska legenda pustila do iných projektov napr. do Blízkeho stretnutia tretieho druhu alebo Dobyvateľov stratenej archy.

Šancu dostal do tej doby zväčša seriálový režisér Richard Donner, ktorý v roku 1976 prekvapil okultným hororom Omen. Musíte uznať, že od Antikrista k Supermanovi je to síce obrovský odklon, ale ako sa neskôr ukázalo, bola to správna voľba.

Oveľa ťažšou úlohou bolo obsadenie hlavnej postavy. Tu prichádzali do úvahy tiež zaujímavé mená. Za všetky sa oplatí spomenúť minimálne Roberta Redforda alebo Clinta Eastwooda. Christopher Reeve nepatril medzi horúcich favoritov a producenti sa o ňom pôvodne vyjadrili, že je príliš mladý a chudý na to, aby si zahral muža z ocele. Túto úlohu napokon dostal, ale musel podstúpiť tvrdú fyzickú prípravu, počas ktorej za pár mesiacov nabral približne 20 kilogramov. V tejto premene mu pomáhal David Prowse, ktorého si môžete pamätať ako Darth Vadera v pôvodnej Star Wars trilógii.

 krypton

Chcelo to však aj hviezdy, ktoré by do kín pritiahli divákov a boli by istou garanciou vrátenia rozpočtu vo výške 55 miliónov dolárov. Úlohu Jor-Ela tak dostal „krstný otec“ Marlon Brando a úlohu hlavného zlosyna Lexa Luthora nemenej známy Gene Hackman. Z Marlona Branda sa vďaka honoráru za túto úlohu, stal, v tej dobe, jeden z najlepšie platených hercov Hollywoodu. Treba uznať, že za nie príliš dlhú úvodnú sekvenciu to bol veľmi dobrý kšeft. Keďže Christopher Reeve bol neznámy herec, napriek tomu, že hral hlavnú úlohu, bol v titulkoch a v traileroch vždy uvedený až za týmito hviezdami. Ale bol to vcelku logický marketingový ťah.

Príbeh sa drží na začiatku spomenutej základnej kostry. Kal-El po prílete na Zem narazí na starší pár Kentovcov, ktorí nemôžu mať vlastné deti, a tak sa mladého mimozemšťana s radosťou ujmú a pomenujú ho Clark. To, že je naozaj výnimočný, im je jasné hneď pri ich prvom stretnutí, keď tento špunt s úsmevom na tvári drží váhu celého auta, ktoré skoro spadne na jeho čerstvého adoptívneho otca. Dospievanie a uvedomovanie si svojich schopností je stvárnené veľmi citlivo. Zásadné životné múdra o zodpovednom využívaní svojich síl, o nutnosti skrývať svoj talent pred svetom, čerpá Clark bojujúci s pubertou v prevažnej miere od svojho nového otca. Celá táto časť je uveriteľná a nie príliš filozofická.

cc01

Keď Clark Kent jedného dňa príde aj o svojho druhého otca, rozhodne sa hľadať odpovede na otázky o svojom pôvode a vyrazí do sveta. Scenáristicky je toto asi prvá výraznejšia chyba, keďže Clark sa vydáva na strastiplnú cestu niekam na severný pól, aby tam za pomoci kryštálu z domovskej planéty vytvoril základňu, alebo v istom zmysle študovňu. Vo svojom novom domove následne načerpá vedomosti a vychádza po tejto transformácii ako hotový superhrdina. Superman mi vtedy pripadal trochu ako polotovar, ktorý dáte do mikrovlnky a po chvíli je z neho hotová večera. Celkovo mi toto učenie pripadalo trošku divné. Bola to však len drobnosť. Príchod do Metropolisu, získanie práce, zoznámenie sa s jeho osudovou láskou Lois Laneovou, je tiež trošku ako z rýchlika, ale príbeh aspoň príjemne odsýpa.

V tomto momente sa začína prejavovať veľmi zaujímavá rozdvojenosť osobnosti hlavného protagonistu. Suverénny a svet zachraňujúci Superman je v ostrom kontraste so zmätkujúcim Clarkom Kentom, ktorý bojuje aj s dverami od výťahu. Je nutné poznamenať, že tento kontrast funguje skvele a je zdrojom niekoľkých naozaj dobrých vtipov.

GH

Každého superhrdinu definuje jeho protivník a Lex Luthor je v podaní Gena Hackmana skvelý príklad toho, keď to naozaj funguje. Hackmanovi táto úloha sadla ako riť na šerbeľ a jedinou škvrnou postavy najinteligentnejšieho zločinca planéty bol jednoznačne najdebilnejší možný poskok akého mohol po svojom boku mať. To naozaj najväčší zločinec svojej doby nechá svoje plány realizovať zadubenca, ktorý má ledva dvojciferné IQ? Je jasné, že film potreboval takýto vtipný moment, ale v tomto priestore to bolo viac ako nevhodné. Skôr by som takéto komické stvorenie čakal napríklad niekde v redakcii Daily Planet, ale určite nie ako pravú ruku Supermanovho úhlavného nepriateľa.

Príbeh a aj celková zápletka idú postupne podľa často využívanej šablóny. Príde ku konfrontácii dobra a zla, záchranca sveta je na kolenách a zlosyn mu ako bonus prezradí celý svoj diabolský plán. Riešenie sa síce trošku zamotá, ale nakoniec sa všetko podarí. Všetko by bolo v poriadku, ak by riešenie záverečnej tragédie nebolo ako päsť na oko. Poprieť fyziku, logiku, ale aj zdravý scenáristický rozum, sa tu podarilo vrchovato. Nebudem nič prezrádzať, keďže každý si zaslúži zažiť svoj osobný facepalm.

Na druhú stranu dokonalá je v prípade tohto filmu hudba, ktorá vznikla v dielni legendárneho Johna Williamsa. Tento hudobný kúzelník, ktorý má na konte napríklad hudbu k filmom ako Star Wars, Čeľuste alebo Jurský park, stvoril ústrednú melódiu, ktorú podľa mňa pozná asi každý a aj vďaka tejto melódii sú inak nadštandardne dlhé úvodné titulky vcelku pozerateľné.

Otázka, ktorú je potrebné si na záver položiť je dôvod, prečo by si mal tento film pozrieť niekto v dnešných dňoch. V dňoch, keď sa po oblohe už premáva Henry Cavill a všetci netrpezlivo očakávajú na moment, keď sa s Batfleckomn navzájom pourážajú a dajú si na tvár. Určite netreba očakávať nejaké dych vyrážajúce akčné scény, dramatické zvraty alebo hlbokú psychoanalýzu postáv. Skôr sa treba zamerať na tú zábavnú časť, keďže vtipných momentov je tu dosť. Ak zabudneme na občasné hlášky, ktoré boli ako vtipné momenty zamýšľané, je tu i niekoľko takých, ktoré nám pripadajú vtipné až očami dnešného diváka. Za všetko treba spomenúť prezliekanie sa do kostýmu, ktoré Clark Kent robil buď v otočných dverách, alebo za letu pri výskoku z okna. Kde v oboch prípadoch ostali šaty alebo či sa pod košeľou nosí pohodlne pláštenka, je otázne.

Superman_255Pyxurz

Ďalším bodom ktorý by som zdôraznil, sú ikonické scény, ktoré mnohí z vás možno poznajú z rôznych citácií alebo paródií, ale doteraz ste nevedeli, z ktorého filmu pochádzajú. Patria medzi ne už spomínaná záchrana starého Kenta malým Jor-Elom, prvý spoločný let Supermana a Lois Laneovej alebo moment, keď Superman supluje chýbajúcu koľajnicu a po chrbte sa mu premáva vlak. Zaujímavé by určite bolo aj porovnanie s Man Of Steel. V rovine efektov je to samozrejme ako porovnávať postreleného holuba a orla skalného, ale v rovine príbehu či sympatickosti postáv by to až také jednoznačné byť nemuselo.

V neposlednom rade, je to možno aj istá úcta, ktorú si tento film bezpochyby zaslúži, keďže definoval Supermana na filmovom pláne až do roku 2013. Áno, som si vedomý, že v roku 2006 tu bol film Superman sa vracia, ale táto kinematografická hrôza si ledva zaslúži byť spomenutá v jednom odstavci s nami preberaným Supermanom.

Keď po približne dvoch rokoch natáčania vyrazil Superman do kín, stal sa okamžite obrovským hitom. Tržby atakovali úroveň 134 miliónov dolárov, akademici filmu dopriali tri nominácie na Oscara, a tak nebolo veľkým prekvapením, že v priebehu deviatich rokov boli natočené ďalšie tri pokračovania a vo vlastnom filme sa objavila napríklad aj Supergirl. O tom, že ani druhý diel nebol na zahodenie, keďže sa v ňom objavil sám generál Zod so svojou skupinkou kryptonských super zločincov, možno nabudúce.

Máte s týmto filmom spojenú nejakú nostalgickú spomienku? Kedy ste ho videli po prvý raz? Prípadne, máte v pláne si ho pozrieť ? Podeľte sa s nami o vaše názory a postrehy v diskusii.

( Bavilo by ťa písať podobné články pre čitateľov ComicBoxu? Ak áno ozvi sa nám.)

Dracula

Dracula

Určite si prečítaj

Recenzia: Rozpoltený

Čo ak osoby s duševným postihnutím nie sú menej, ale viac? Túto otázku si kladie …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *