Duna (recenzia)

HB 25.10.2021 Recenzia Komentuj

Duna je skrátka kultovou klasikou. Táto kniha je väčšinou fanúšikov science fiction aj literárnych kritikov považovaná za najlepší sci-fi román všetkých čias. Sága Duna sa skladá zo šiestich kníh geniálneho Franka Herberta, ktoré dopĺňa viacero ďalších románov jeho syna Briana a jeho spolupracovníkov. Kvôli svojej komplexnosti, rozsahu a veľkému dôrazu na vnútorné monológy hlavného hrdinu, Paula Atreida, bola Duna dlhodobo považovaná za prakticky nesfilmovateľnú tak, aby ulahodila aj fanúšikom predlohy, aj bola zrozumiteľná pre ľudí, ktorí tento román nečítali.

Tak populárna kniha však bola pre filmárov výzvou. Prvý pokus o sfilmovanie Duny prišiel od skvelého režiséra Davida Lyncha. Aj keď ten je na večné veky zapísaný v histórii filmu a priniesol nám niekoľko skvostov, vrátane Mulholland Drive alebo Twin Peaks, Duna mu skrátka nevyšla. Prečačkaný barokový vizuál planéty Arrakis ostal navždy vrytý v pamäti fanúšikov po celom svete, avšak po scenáristickej stránke jeho film nefungoval tak, ako mal. Samotný Lynch napokon priznal, že Duna je jediný film, na ktorý nie je hrdý.

Druhým pokusom bola trojdielna televízna miniséria z roku 2000, ktorá je považovaná za pomerne vernú originálu, ale je limitovaná efektmi svojej doby a zrejme nie úplne ideálnym rozpočtom. Teraz však prichádza na scénu muž, ktorý už ukázal, že kvalitné sci-fi s hĺbkou točiť vie (Arrival, Blade Runner 2049). Aká je jeho vízia Duny?

Príbeh tejto klasiky je zrejme všeobecne známy, avšak poďme si ho zbežne zhrnúť. Píše sa rok 10 191 miestneho kalendára a Arrakis je vzdialená planéta, na ktorej sa ako jedinej v celom vesmíre ťaží vzácne korenie melanž, ktoré má schopnosť predlžovať život a rozširovať vedomie konzumenta. Daňou za toto bohatstvo je to, že väčšina planéty je prakticky neobývateľná pre vysoké teploty a postupne sa zmenila v nehostinnú púšť, ktorej vládnu ozrutánske a desivé piesočné červy.

Mocný a bohatý rod Atredovcov, ktorého hlavou je hrdý Leto I. dostáva od Imperátora, teda akéhosi vládcu vesmíru, Arrakis do správy. Spolu s družkou Lady Jessicou, členkou tajomného sesterstva Bene Gesserit, synom Paulom a služobníctvom odlieta na Arrakis, aby jeho správu prebral spod vplyvu iného bohatého roku – Harkonnenovcov. Leto tuší, že je to pasca, ale na to, ako napokon všetko dopadne rozhodne nie je pripravený. Dokáže udržať krehký mier medzi svojimi mužmi, ťažiacimi melanž a hrdým púštnym národom Fremenov, čakajúcim na svojho spasiteľa?

Najzaujímavejším prvkom príbehu je práve mladučký Paul. Sledujeme jeho prerod z chlapca na muža, z radového šľachtica na vodcu, schopného zjednotiť národy a stať sa poslom ich stáročia sa kopiaceho hnevu. Jeho cesta hrdinu je veľmi silným nosným motívom príbehu a on spolu so svojimi spojencami bude musieť nájsť v sebe kusisko odvahy, spravodlivosti a odhodlania, aby sa dokázal postaviť zrade, nenávisti a zlobe.

Nebudem vás napínať, Villeneuve nesklamal a jeho Duna sa mi nesmierne páčila. Som dlhoročný fanúšik predlohy a som názoru, že lepšie sa tento príbeh azda zachytiť ani nedal. Dočkali sme sa vizuálne mimoriadne pôsobivého science fiction blockbustrového filmu, ktorý do kín zaručene pritiahne aj ľudí, ktorých bežne sci-fi neláka. Mali sme Interstellar, mali sme Gravitáciu, mali sme Tenet. No a Duna je ďalšou do série veľkolepých, vizuálne úchvatných a mimoriadne kvalitných filmových scifičiek. Okrem vizuálu filmu nemožno opomenúť výborné herecké výkony. Mladý Timothée Chalamet v roli Paula je uveriteľný a divák sa s ním dokáže stotožniť. Rovnako dobre stvárnení sú aj jeho rodičia Leto a Jessica v podaní výborného Oscara Isaaca a vynikajúcej Rebeccy Ferguson. Okrem nich zaujmú najmä Jason Momoa ako Paulov priateľ Duncan Idaho a Stellan Skarsgard ako líder nepriateľského rodu Harkonnenovcov. Ďalšia veľká hviezda filmu, Zendaya, hrajúca fremenské dievča Chani bohužiaľ v prvej časti Duny nedostáva dostatok priestoru, avšak svoje miesto si rozhodne tiež zastala.

Geniálna je aj hudba legendárneho Hansa Zimmera. Ten nás uchvátil už v traileri, keď nahral s orchestrom novú, veľkolepú verziu nádhernej skladby Eclipse od Pink Floyd. Jeho soundtrack pre Dunu je jedným slovom fantastický – verne zdôrazňuje divokosť, transcendentálnosť a nebezpečnosť, no zároveň aj nekonečnú nádheru púštnej planéty Arrakis. Pri tomto filme mi neostáva iné, než odporučiť divákom pozrieť si tento film v kine. Lepšie vynikne nielen prekrásny a prepracovaný vizuál, ale aj práve nadpozemská hudba.

Záverom nám neostáva iné, než skonštatovať, že Duna sa jednoducho podarila. Je to nielen výborný film, ale aj skvelé filmové spracovanie knihy, čo je čím ďalej vzácnejšie. Dva a polhodinový film našiel vhodný balans medzi detailnosťou, ktorou zalichotí skalným fanúšikom Herbertovej knihy, a tempom, ktoré je neustále dobré, dej sa dynamicky posúva a Dunou nepobozkaní fanúšikovia sa tak v spletitom a vrstevnatom príbehu nestratia.

Jediným drobným problémom tak ostáva azda len fakt, že v tomto filme sa dočkáme len prvej polovice príbehu. Je to pochopiteľné, keďže pri zachovaní Villeneuveovej podrobnosti by filmová Duna mala tak šesť hodín, čo by už bolo priveľa. Rozdelenie na dva filmy je tak síce logické, ale zároveň aj riskantné, keďže v prípade, že by si napr. prvý film na seba nedokázal zarobiť, zelenú by jeho pokračovanie zrejme nedostalo. Dobrou správou teda je, že rozhodne to na komerčný neúspech nevyzerá a Duna sa teší obrovskej popularite po celom svete. A tak hoci druhá časť filmu doposiaľ nebola oficiálne potvrdená, je to zrejme len otázkou času. A každý jeden človek, ktorý Dunu prečítal, vám potvrdí, že ak sa vám páčila táto prvá polovica, na druhú rozhodne nie ste pripravení. Dovtedy si ale užívajme tento geniálny filmový kúsok, ktorý rozhodne potrebujete vidieť.

HB - 100%

100%

Výborné spracovanie absolútnej kultovej klasiky, ktoré by mal vidieť každý jeden fanúšik kinematografie.

User Rating: 3.32 ( 3 votes)

Duna (recenzia)

HB - 100%

100%

HB

Podobné články

Určite si prečítaj

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď