Penny Dreadful: Zhrnutie epizódy Ebb Tide

Vitajte! Pamätajte, že v týchto článkoch budeme pitvať. Všetko. Pokiaľ ste teda epizódu nevideli, odložte skalpel.

      Kdesi som započula tento príbeh: Muž stojaci za odlivu na pláži napísal niečo do piesku. Vložil do tých slov celé svoje srdce a celú svoju dušu. A keď sa vrátil, počas prílivu, našiel svoje ignorantstvo tlieť na brehu. Prečo Vám to ale spomínam? Je jedno čo napíšete na breh a či do toho vložíte svoju dušu. Niektoré životy sú skrátka ako ten odliv. Čím ďalej idú, tým viac bahna odokryjú…

Odliv

       Skrátka to tak býva, keď sa ohliadneme späť, tak ako Lilly. Keď sa  totiž to bahno odokryje, a Váš pohľad padne na všetko to svinstvo na dne, tak až potom zistíte, že to bahno je to posledné, čo by Vás malo znepokojovať. Príbeh Lilly a Doriana sa opäť posunul o hodný kus vpred. Bohužiaľ pre niektorých zúčastnených, nie práve tým najlepším smerom. V predvečer revolúcie sa totiž v Dome dvoch Nesmrteľných konala akási uvítacia párty. A každá z pozvaných dám mala priniesť „drobný dar“. Nepredstavujte si však pod tým slovom „dar“ nejakú chutnú tortu alebo nebodaj strieborný svietnik, pani domu totiž vo svojom heroickom prejave spresnila požadovaný zoznam „darov“. A preto sa niet čo čudovať Dorianovmu znechutenému výrazu, keď na jedálenskom stole objavil hŕbu mužských rúk (len tých pravých), ku všetkému dopálených od cigariet. Možno toto bol práve ten zlom, ktorý Doriana popohnal k akémusi činu. Alebo tou poslednou kvapkou bolo zabuchnutie dvier pred nosom, akým ho jeho nesmrteľná družka poeticky vypoklonkovala z domu. Tak či onak, stalo sa. Šachovnica je pripravená, figúrky sú v pohybe.

A  zrazu sa spolu s Dorianom Grayom dali do pohybu ďalší dvaja „strelci“. Viktor Frankenstein a Henry Jekyll. I keď sme ich stretnutie a rozhovor nevideli, z celkového konceptu tejto línie je nám jasné, že sa títo traja „džentlmeni“ zhodli v jednom. Že sa Lilly vymyká z pod kontroly a je načase ju vrátiť späť na reťaz. Osvedčenou metódou, rozdeľ a panuj,  Dorian Lilly kultivovane oddelil od svojich stúpenkýň a vyviedol ju na „romantickú“ prechádzku za mesačného svitu. Tam sa jej veľmi otvorene prizná, že napriek jej domnienkam, nežiarli na jej spoločníčky, ale je naopak mimoriadne znudený z jej revolučných aktivít, pretože on sám už zažil niekoľko revolúcií. A zatiaľ kým sa mu šikovne podarilo odviesť jej pozornosť niekam inam, Viktor využil situáciu, a spolu s Henrym a Dorianom Lilly uniesol do Bedlamu. Rozhovor, ktorý nasledoval sa, samozrejme, niesol v duchu zrady, znechutenia a presvedčenia samého seba. Lilly zradená a znechutená, no a Viktor sa pokúšal presvedčiť nielen Lilly, ale hlavne sám seba, že táto podivná lobotómia z nej spraví „riadnu ženu“. Inými slovami, krehké a poddajné stvorenie bez vlastného hlasu. Akú partiu šachu nakoniec títo štyria rozohrajú, ukáže až čas, no už teraz vieme, že jeden z nich musí prehrať…

„Jeden z nás sa musí zmeniť. A mala by si to byť ty.“

Pripojiť sa k tancu

       Kým sa Frankensteinova nevesta, pôvodne mienená pre Calibana, zvíjala od zlosti na reťazi, prvé z Viktorových „ nesmrteľných detí“ našlo konečne cestu domov. Avšak strach, postaviť sa po toľkých rokoch utrpenia na prah svojho vlastného domu, dokáže zraziť na kolená každého. Caliban sa preto rozhodne vyhľadať niekoho, pri kom sa vždy cítil len ako obyčajný človek. Vanessu. Tá ho pri rozhovore ubezpečí, že ľudia sú lepší ako si myslíme, a že za vyskúšanie predsa nič nedá. Každopádne nemôže byť osamelejší ako je teraz. Celá rozprava medzi nimi prebieha vo veľmi milom a citlivom duchu a ich vzájomné sympatie sa nedajú prehliadnuť. Vanessa sa pri tejto príležitosti rozhodla prezradiť Calibanovi, že jeho minulý život zohral v jej živote veľkú úlohu, a že aj vďaka jeho milosrdenstvu a dobrote je takou akou je. A že ho za to milovala. On si to však, žiaľ, stále nepamätá. Obaja sa teda navzájom povzbudia k tomu, aby sa konečne pripojili „k tancu“.

„Ten muž, ktorého poznám si zaslúži byť milovaný.“

„A muž, ktorého vidíte?“

„Ten o nič menej..“

Caliban po rozhovore s Vanessou zamieri priamo do prístavu, kde pracuje jeho manželka Marjorie. Tá je, pochopiteľne, zarazená, keď uvidí svojho manžela. Mal byť predsa mŕtvy. Skôr ako sa však spolu vrátili k synovi Jackovi, Caliban rozpovedal žene celý príbeh jeho znovuzrodenia. A tak sa nám pred očami odohral paradox. Totiž kým Caliban Frankensteina preklínal za jeho čin, jeho žena Marjorie mu žehnala. Za to, že jej priviedol späť manžela. Iného, ale predsa toho istého. Rodinné stretnutie bolo len čerešničkou na torte. A vzhľadom na to, že sa Caliban opäť „pripojil k tancu“, budeme ho odteraz oslovovať menom, ktoré si v predchádzajúcej sérii zvolil on sám. Takže vitaj doma, John Clare.

„Bol si stratený. A teraz si doma.“

Cestou do Pekla

       V Novom Mexiku sa naopak, ako si iste spomeniete z minulej epizódy, rodinné stretnutie až tak nevydarilo. Po smrti svojho otca sa Ethan v spoločnosti Malcolma a Kaetenaya rozhodol opustiť ranč, a aj napriek naliehaniu svojho indiánskeho otca, sa rozhodol vrátiť späť k svojmu „klanu“. K ľuďom, u ktorých spoznal láskavosť, totiž k Vanesse a Malcolmovi do Londýna. Keď sa však Malcolm vrátil s troma lístkami do New Yorku, Kaetenay nadviazal spojenie s duchmi. Tí mu odhalili nie príliš vzdialenú budúcnosť, aká číha na Ethanovu  milovanú Vanessu. Po tomto „kopanci“ od duchov sa naše trio poponáhľa na loď, avšak Kaetenay Ethana upozorní, že môže byť už neskoro.

„Ty si s Peklom možno skončil, ale ono neskončilo s Tebou.“

Počas plavby sa Kaetenay opäť uchýli k indiánskej mágii, akú nám predviedol hneď v úvode tretej série. Rituál, pri ktorom sa jeho „vedomie“ prenesie k osobe, v tomto prípade k Vanesse, je vyčerpávajúcou záležitosťou, ale čo by neurobil pre svojho syna, všakže. Nič menej, bude môcť dať aspoň Vanesse najavo, ako ňou opovrhuje, i keď sa s ňou dosiaľ nestretol. Keď sa však vkradne do jej prítomnosti, uvedomí si, kým Vanessa skutočne je a pobáda ju, aby nikdy nezabudla, že je stvorená pre deň, a nie pre noc. Vanessa však, pod vplyvom Draculu,  vyvráti Kaetenayovi toto tvrdenie, a zaženie jeho vedomie späť k telu. Keď Indián opäť precitne na lodi, oboznámi ostatných, že Vanessa už napoly patrí „drakovi“. A medzitým, ako sa Malcolm rozhodne popohnať kapitána lode, Ethan s Kaetenayom sa dohadujú, či je ešte nádej na jej záchranu.

„Viem, prečo ju miluješ. Ale ona je prekliata.“

„Nie, pokiaľ kráčam po tejto Zemi.“

Bozk Smrti

       Kým sa Ethan a jeho spoločníci pomaly približujú k Británii, Dracula získava čoraz väčší náskok. Po veľmi rozmarnom rannom prebudení plnom láskyplného štebotania sa Vanessa utvrdila v tom, že s roztomilým Dr.Sweetom konečne nájde kýžené šťastie a nadobudla tak akýsi falošný pocit bezpečia. Na počudovanie jej k tomu stačil dobrý spánok v „dobrej“ spoločnosti. Ťažké vytriezvenie prichádza vo chvíli, keď jej na dvere zaklope Catriona Hartdegen. Tá sa vďaka získaným informáciám ponáhľala za svojou novou priateľkou, aby ju upozornila na možné nebezpečenstvo. Vďaka tomu sa dozvedáme zaujímavé informácie o Draculovi, ktoré sa v značnej miere rozchádzajú s literárnou predlohou od Stokera. Podľa jej zistení je totiž Dracula vo svojej ľudskej podobe plne smrteľný a je možné ho teda zabiť obyčajnou olovenou guľkou. Avšak v jeho nadprirodzenej podobe, zdá sa, že nemá žiadnu slabinu. Podľa Catriony je toto práca pre špióna a nie pre vojaka. Postupne sa dievčatá konečne dopracujú k jedinej indícii, ktorá by mohla odhaliť súčasnú identitu Draculu. Vanessa takmer zamrie, keď sa od Catriony dozvie, že Dracula vždy prebýva na mieste zvanom Domov nočných stvorení. A akože to Dr.Sweet nazval najnovšiu výstavu v múzeu???

Takéto prebudenie, rovné úderu lopatou do tváre, vyburcuje poníženú a zlomenú Vanessu k činu. Vezme zbraň a zamieri do múzea, kde ju už však Dracula netrpezlivo očakáva. Pri konfrontácii sa Dracula pred Vanessou prizná, že i napriek jeho pôvodným zámerom sa do nej zamiloval, a že chce slúžiť on jej, matke všetkého zla. Spočiatku Vanessa statočne odoláva, avšak po plamennom prejave hodného všetkých vodcov sveta, aký predviedol nie práve ohavný rumunský gróf,  Vanessa poslušne ohýba krk na stranu a my, zároveň s ňou, trúchliac skláňame hlavu.

„Budem Ťa milovať, pokiaľ čas nestratí význam.“

„Áno.“

„Prijímaš ma?“

„Prijímam sama seba.“

Teória, že by sa naša hrdinka takto rýchlo vzdala, keď bola odhodlaná utekať a bojovať po zvyšok svojho života, vyznieva vskutku groteskne, ak Vašej pozornosti neunikli drobné nuansy, ktoré nám takto šikovne podstrčili scenáristi seriálu.  V pozorne vyskladanej mozaike príbehu, sa objavili akési drobné črepinky, ktoré keď nahradia tie správny kúsky, mozaika dostane úplne nový tvar a význam. A to nám, priatelia, vlieva do našich zachmúrených tvárí trochu nádeje. Prvou črepinkou, ktorá nám mohla padnúť do oka, bol náznak dotyku. Keď sa Vanessa odhodlala ísť do múzea za Draculom, vedome sa dotkla prázdneho miesta na stene v jej izbe. To miesto však donedávna prázdne nebolo. Kedysi tam totiž visel kríž! Obrátila sa tak Vanessa týmto letmým dotykom na Boha s prosbou o pomoc? Alebo sa mu vopred ospravedlňovala za to, do čoho sa musí zapliesť len preto, aby dokázala Draculu raz a navždy poraziť? Ďalšia, pre nás podstatná črepinka, sa ukrývala v samotnom rozhovore medzi Vanessou a Draculom. Keď sa jej totiž opýtal, či ho prijíma, ona odpovedala, že prijíma sama seba! Bol to snáď náznak jej skrytého plánu? Stala sa nakoniec tým špiónom, akého navrhovala Catriona? Keď totiž niekoho neprijmete, nemôže nad Vami získať akúkoľvek moc.

Či už je táto teória pravdivá, to sa ukáže už v najbližších dvoch epizódach. Sme totižto takmer na konci príbehu tretej série seriálu Penny Dreadful…

A čo nás čaká v Demimonde nabudúce:

 „Doktorka Sewardová odhalí tajomstvo a Ethan sa rozhodne vyhľadať Viktora Frankensteina.“