Recenze: Assassin’s Creed

Jedním z posledních loňských filmů je Assassin’s Creed. Nejsem fanoušek herní série, takže budu ve svém hodnocení asi o něco mírnější. Film režíruje Justin Kurzel, který s Michaelem Fassbendem spolupracoval už na loňském Macbethovi. Michael se podílel i na produkci filmu. Scénáristi byli celkem tři, ale asi nejznámější z nich je Bill Collage. Hudbu dělal Justinův bratr Jed. Ne vždy je přímo dobová a většinu filmu jen lehce dokresluje jeho atmosféru.

Reakce na film jsou zatím spíše negativní. Odpovídají tomu také tržby, které jsou s ohledem na náklady filmu velmi nízké. Herní adaptace to holt nemají jednoduché. Ani u úspěšnějšího Warcraftu, se stále neví, jestli bude mít pokračování nebo ne. Film trochu naráží na zasazení většiny děje do současnosti, což třeba zrovna mně nevadí. Spíše mi vadily některé nelogičnosti, které rozvedu později. Jinak má film velmi povedenou akci, a to ať v minulosti, tak v současnosti. Možná tvůrci příliš sázeli na známé osobnosti, jenž film prostě nezachránily.

Film začíná v Andalusii v roce 1492, kdy člen bratrstva Asasínů Aguilar dostává za úkol ochránit Jablko z ráje před Templáři. Poté se děj přesouvá do současnosti, kdy je stejně vypadající Cal Lynch odsouzen k smrti. Poté se ale probouzí v Madridu v zařízení zvaném Abstergo. Je nucen se propojit se svým dávným předkem pomocí stroje Animus a díky těmto vzpomínkám nalézt ono Jablko. Děj se samozřejmě zkomplikuje a spustí se další bitva mezi Asasíny a Templáři, která zuří už po celá staletí.

Přestože ve filmu vystupuje spousta známých osobností, nedá se říct. že by mu to příliš pomáhalo. Samotný Michael Fassbender si ve své dvojroli počíná docela slušně. Je vidět, že se na ni skutečně připravil. Dále zde pak máme oscarovou Marion Cotillard a Jeremyho Ironse. Ti hrají dceru a otce Rikkinovy, kteří zajišťují chod celého projektu Animus. Poté zde vystupuje Brendan Gleeson jako Calův otec Joseph.

Srovnání s hrou sice nabídnout nemohu, ale na první pohled zde můžeme najít několik rozdílů. Například ve hře postavy nejsou k Animu připojeny velkým kovovým ramenem, které kopíruje jejich pohyb, tak jak je tomu ve filmu. Období španělské inkvizice bylo také asi vybráno záměrně, protože hra se tímto obdobím nezabývá. Co mi ve filmu vadilo bylo nelogické chování Cala a Sofie, kteří pořád nevěděli, na jakou stranu se mají přidat. Ve filmu jsou velmi slušně udělány akční scény. Děje ve středověkém Španělsku sice moc není, ale větší prostor tato doba ani nepotřebuje. Děj se zaměřuje spíše na současnost, kde najdeme taky dost slušné bitky.

Celkově mi tedy Assassin’s Creed přijde jako poměrně dobře zvládnutý, ale má své chyby. Zřejmě ještě chvíli potrvá, než se nějakému filmu podaří zlomit kletbu herních adaptací. Konec je sice lehce otevřený, ale na pokračování to podle mě nevypadá. Navíc, pokud se nezvednou tržby, tak ani k žádnému nedojde. Určitě ale stojí za to film vidět, pokud máte rádi akci, nebo jste fandové herní série.

Moje Hodnocení: 75% Poměrně slušná herní adaptace, ale ona pomyslná kletba opět zlomena nebyla.

UndeadRoy hodnotí
S filmovými adaptáciami herných sérií sa nesie prekliatie už od nepamäti, a tak sa nám naskytá otázka. Podarilo sa snímku Assassin’s Creed prelomiť kliatbu a pustiť do sveta seriózny film podľa hernej predlohy? Tohto roku sa o to pokúsil ako prvý Warcraft, ktorý dostal od kritikov okamžite spŕšku negativných recenzií, ale skalní fanúšici sa nenechali odradiť a film hodnotili prevažne kladne, niekedy ho priam vyniesli do nebies, čím sa zároveň stal jedným z najrozporuplnejších filmov vôbec, kvôli značnej rozličnosti odozvy divákov a kritikov. Teda všetká nádej sa preniesla práve na Assassin’s Creed, kde boli očakávania nemalé, čo znamenalo v prípade neúspechu pekné fiasko. Skalní fanúšici sa činili už pred vydaním, a hoci oficiálna premiéra ešte ani nebola, tak na IMDB úplne v pohode “lietali” deviatky a miestami aj desiatky a o deň nato sa zasa ukázali kritici, ktorí film ohodnotili pekne nízko, a tak sa zopakoval scenár z Warcraftu. No tu to je ešte horšie, keďže aj samotní diváci začali odsudzovať Assassin’s Creed a ako to je už zvykom, tak sa rozdelili na dva tábory.

Osobne sa nemôžem zaradiť ani do jedného, i keď moje vnímanie tohto snímku je skôr negatívne, čo hodlám adekvátne zdôvodniť. V raných začiatkoch rovnomennej hernej série som sa považoval za jej skalného fanúšika, síce mi to dodnes nevydržalo, ale aj napriek tomu som pri oznámení snímku podľa tejto hernej predlohy dosť spozornel a vzhľadom na ambície samotného filmu som k tomu prispôsobil aj moje očakávania, ktoré som musel pri čítaní recenzií okamžite zresetovať, aby som neľutoval návštevu kina a aby som lístky radšej nezamenil za La La Land v sále “vedľa”. Teda prinajhoršom som mohol odísť s prázdnotou na duši.

Michael Fassbender v roli Calluma Lyncha

Ako prvá otázka, ktorá sa mi premietala v hlave počas filmu bola “Je tento film určený skôr pre fanúšikov alebo bežných divákov?”. Odpoveď na túto otázku nenechala na seba dlho čakať a dospel som k záveru, že film sa snaží nájsť “zlatú strednú cestu”, čo sa mu príliš nedarí. Ako osoba, ktorá má solídne skúsenosti s hernou sériou a taktiež sa relatívne dobre vyzná v jej “mytológii” môžem povedať, že chúťky bývalého fanúšika vo mne neboli uspokojené ani zďaleka, a to som sa snažil ísť na premietanie bez očakávaní. Medzi prvými vecami, ktoré mi výrazne schádzali v estetickom a vizuálnom faktore boli bezpochyby väčšie “jatka”, zahŕňajúc potôčiky krvi, odrezané končatiny a “striekajúce” tepny, ktoré boli vo väčšinovom množstve zaradené v hernej sérii. Tu som sa toho ani zďaleka nedočkal, čomu odpovedá PG-13 rating, pritom filmu schádzal Rkový rating ako maslo pôstnemu “chlebu”.

Viem, že začínam nezvyčajne, ale aj k príbehu sa postupne dostaneme. Bojové sekvencie boli skvele zvládnuté, ale ich najväčším záporom bol fakt, že sa v strašne malom množstve odohrávali v minulosti. Pokiaľ by som sa pozrel na celkovú stopáž filmu, tak pasáže z minulosti zaberajú možno takú polhodinu a aj menej. Takpovediac v hre to bolo práve naopak, ale aj napriek tomu bol príbeh v súčasnosti(v prvých hrách) relatívne zaujímavý, zatiaľ čo tu to bolo slabo vyvážené. Postave Aguilara(predok Calluma Lyncha) sa venuje čas iba v bojových scénach a jeho charakter, minulosť, osoba nebola v podstate vôbec opísaná. Jednoducho sme sledovali osobu, ktorá bola členom Assassínskeho Kréda(“Presvedčenia”) 500 rokov dozadu, o ktorej sme vedeli minimum. Pôvod Calluma Lyncha bol vysvetlený celkom dobre, ale boli tam obrovské dejové diery, ktoré neboli poriadne vysvetlené ani prostredníctvom dialógov, keďže Callum Lynch sa dostáva do Absterga po treste smrti, ktorý schytal kvôli vražde, no to zjavne nestálo scenáristom za vysvetľovanie, a tak do dialógov vložili slovo, či dva, ktoré sa toho týkajú a aj to nie je ani náhodou konkrétne.

Michael Fassbender ako predok Calluma Lyncha – Aguilar

Celkovo vykreslenie postáv bolo neskutočne chabé. A nezachraňujú to ani také herecké esá, akými sú Michael Fassbender, Marion Cotillard, Jeremy Irons a Brendan Gleeson(ktorého účasť bola takmer úplne zbytočná, keďže mal na dej vplyv len tak naoko a príbeh by sa zaobišiel aj bez staršieho “ja” tejto postavy). Michael Fassbender v tomto všetkom nachádzal nadšenie, navyše sa jedná o prvý film, ktorý zároveň aj produkuje. V rámci scenára urobil v podstate všetko, čo s postavou Calluma Lyncha mohol(i keď menšie rozvinutie postavy by nebolo od veci) a ako producent sa mohol pokúsiť o vyžiadanie o väčšieho priestoru pre Aguilara, ale zjavne sa tak nestalo. Marion Cotillard je šarmantná ako vždy, ale popravde nechápem ako sa sem dostala a čo ju doviedlo k prijatiu tejto role po prečítaní scenára. Jeremy Irons hraje úplne klišé záporáka, kde sa jeho herecké schopnosti ani nestihli ukázať a Gleesonova účasť je(ako som vyššie spomínal) v podstate zbytočná. Potešila ma prítomnosť Denisa Ménocheta, ktorého si zjavne začínajú všímať, ale jeho rola je taktiež iba malicherná.

Po tomto netradičnom poradí sa dostávame ku príbehu, ktorého zápletka sa točí okolo “Rajského jablka”(Apple of Eden). Nemôžem povedať, že je výlučné zlá, ale o komplikovanosti sa tu snáď ani nedá hovoriť, keďže dej a príbeh je vo všeobecnosti vedený lineárnym tempom, ktoré nemá žiaden spád. Ale teraz neberme ohľad na jeho jednoduchosť, keďže samotná zápletka nie je vôbec zlá, ale jej prevedenie je také nemastné, neslastné. Boli sľubované nové mechanizmy, resp. vytiahnutie z mainstreamu, ale všetko je prevažne jedno veľké klišé a snáď najzaujímavejšou vecou je spracovanie Animusu, ktoré je zasa oproti hre oveľa uveriteľnejšie a pôsobivejšie. Prepájané zábery Lyncha zo súčasnosti napojeného na Animus so zábermi z minulosti urobili veľmi dobrý dojem a je možné vidieť, že sa s tým naozaj pohrali. Taktiež nesmiem zabudnúť na soundtrack, ktorý bol ťahaný skôr orchestrom a dobovými nástrojmi ako nejakými songmi Kanyeho Westa, v tomto prípade som rád, že sa jednalo iba o výstrelky z traileru, lebo počas Španielskej inkvizície by som si naozaj nevedel predstaviť novodobú hudbu. No to nemení nič na fakte, že soundtrack je nevýrazný a miestami zabúdate, že tam vôbec je. A v rámci záporov musím ešte podotknúť, že film je neuveriteľne uponáhľaný. Kontakt Calluma Lyncha s Animusom prebieha takmer okamžite po príchode do Absterga, a to s minimálnymi poznatkami o jeho použití a takýmto tempom sa nesie celý film.

Spracovanie Animusu je naozaj pôsobivé

Ako bývalý fanúšik mojich pár postrehov s odkazom na herné mechaniky boli napríklad pri takzvanom “Leap of Faith”(vo voľnom preklade “skok dôvery”), ktorý je charakteristický pre hernú sériu a bola by škoda, keby ho tam nezakomponovali. To mi pripomína fakt, že kaskadér Damien Walters tento skok(dokonca z takejto výšky) aj uskutočnil, i keď pred “zeleným” plátnom, ale v rámci zachovania autentickosti to na mňa urobilo dojem. Páčilo sa mi, že ostali(čiastočne) verní predlohe, keďže pri obrade vstupu do Assasínskej spoločnosti prišiel Aguilar o “prstenník”, ako sa to stalo aj Altairovi v prvom diele hernej série. A aj keď sa film držal vážnej nóty, tak ja som mal neraz dôvod minimálne na úškrn. Ako príklad môžem uviesť použitie hernej mechaniky “splynutia s davom”. V hre som sa na tom vždy pekne zasmial, keď osoba úplne odlišná od davu v ňom bez problémov zapadla aj keď ju hľadali, ale predpokladám, že tu to nebol zámer. Pokiaľ ma všeobecné poznatky neklamú, tak film sa v rámci zisku celosvetovo pohybuje okolo 45 miliónov dolárov, čo je pri rozpočte 125 miliónov a momentálnych recenziách veľmi nepríjemný stav, čím chcem poukázať na neuspokojivý otvorený koniec, ktorý až príliš očakáva veľký finančný úspech, teda aj pokračovanie(jeho realizácia je otázna).

Moje hodnotenie: 55% Snímok Assassin’s Creed je jednou z ďalších nepodarených filmových adaptácií hernej série, ktorý sa nestane spasiteľom v tejto kategórii. Jeho potenciál ostal nevyužitý, a pokiaľ nie ste príliš nároční, tak film môžete považovať za relatívne dobrý, čím naznačujem, že návšteva kina v prípade ortodoxného fanúšika hernej série sa neodporúča, pokiaľ nechcete ostať sklamaní.