Recenzia: Atomic Blonde

Akčné filmy sa opäť dostávajú do zorného poľa divákov a tentokrát s oživením tohto žánru pomáha David Leitch prostredníctvom snímky Atomic Blonde. No ide iba o slabý odvar Johna Wicka? V roku 2014 započalo kaskadérske duo Chad Stahelski a David Leitch niečo nádherné, priam jedinečné. A môžeme sa neviem koľko hádať o tom, že ich spoločný počin(hoci za režiséra bol označený iba prvý menovaný) s názvom John Wick nemá skvelý príbeh či scenár, ale všetci si musíme priznať, že v týchto dňoch nemá žiadnu konkurenciu vo svojom obore.

Po zlatej ére 80.rokov sa stal pojem “kvalitný čistokrvný akčňák” úplným nonsensom a ani pár výkyvov ako napríklad Taken, resp. 96 hodín(i keď tento film sa dá považovať skôr za Thriller) nedokázali s týmto takmer vyhynutým žánrom niečo robiť. Avšak s príchodom tohto dua sa dostavili výhľady na lepšie časy, pričom tohto roku sme sa dočkali Wickovho pokračovania a zároveň režijného debutu Davida Leitcha, ktorý máme práve teraz pred očami. A otázka znie: Je Atomic Blonde “mladšou” sestrou Johna Wicka alebo ide iba o jeden z ďalších priemerných akčných Thrillerov?

Ihneď môžem povedať, že ide skôr o tú prvú možnosť, no ono by to predsa len nebolo ono, keby to nemalo svoje chyby. Poďme po poriadku. Začneme príbehom. Ten sa zameriava na alternatívne dianie okolo studenej vojny, pričom hlavná zápletka sa točí okolo získania zoznamu dvojitých agentov, lebo o nejakých úžasných vzťahoch medzi MI6 a KGB sa nedá hovoriť a ku tomu sa, samozrejme, pletie CIA. Získanie tohto zoznamu by malo drastický vplyv na vývoj studenej vojny, a tak agentka Lorraine Broughtonová sa vydáva do Berlína s úmyslom získať tento zoznam, ale nebude to také jednoduché, ako by si jeden mohol myslieť.

Samotný príbeh nie je nijako prevratný(predpokladám, že v knižnej predlohe je oveľa viac rozvetvený), avšak na to, že ide o akčný Thriller, je viac ako postačujúci. Vykreslenie podstatnejších postáv je jednoduché, ale zároveň výstižné. Slovami sa na moje prekvapenie nešetrí(i keď pravdou ostáva, že Lorraine toho dvakrát najviac nenahovorí) a John Wick pôsobí oproti Atomic Blonde ako nemý film. Dialógy a ich vedenie nebolo akýmsi prekvapivým faktorom, keďže sa držali najmä zápletky a občas padla nejaká solídna hláška.

Viac:  Recenze: Blade Runner 2049

Nebudem nejako naťahovať a rovno sa presunieme k akčným scénam, ktoré Vás dozaista zaujímajú najviac. Veterán vo svojom obore, David Leitch, nám do oči “láduje” jednu skvelú akčnú pasáž za druhou a uveriteľnosť jednotlivých akčných scén je dozaista na mieste(oproti Johnovi Wickovi ide dozaista o posun vpred), i keď pochybnosti o reálnosti vybraných úkonov sa k tomu aj tak viažu. No niet pochýb o tom, že pri sledovaní súbojov budete pociťovať nadmernú spokojnosť(najmä tá 10-minútová krása na schodoch bez strihu) a uvedomíte si, že aká je choreografia súbojov v bežných akčných Thrilleroch úbohá. Menším plusom je fakt, že akcia nie je zbytočne prehnaná.

Taktiež ma zaujala vizuálna stránka a tým nenarážam na efekty(lebo tých badateľných tam bolo minimum), ale na hru s farbami, ktorá vie v krátkom okamžiku priam absurdne obohatiť dojem z diania na plátne. Taktiež kostýmy a aj vizuálne vykreslenie daného obdobia v Berlíne bolo skvelým prídavkom do filmu. A soundtrack je kategóriou samo o sebe, keďže dokázal perfektne zaplniť aj hluché miesta vo filme a nevraviac o atmosfére, ktorú vytvoril počas akčných scén. Tyler Bates sa s tým pekne pohral a musím sa priznať, že začínam prichádzať na chuť víziám tohto skladateľa.

Pre zmenu sa pozrieme na horšie aspekty filmu, medzi ktoré patrí najmä nevyvážené tempo. Dĺžka filmu, dosahujúca 115 minút, sa tak stáva aj určitou nevýhodou pre film ako celok. Filmu by som vytkol aj zložitejší koniec, ktorý svojou prekombinovanosťou strháva nejaký ten bod dole. V podstate, Atomic Blonde sa snažila od Johna Wicka odlíšiť najmä väčšou komplexnosťou zápletky a prípadne aj dialógov, pričom to všetko sa na konci vylialo ako more zvratov, teda pokiaľ filmu nevenujete o trocha viac pozornosti, tak záver môžete pokojne považovať za miestami mätúci. Plus, pomalší rozjazd spôsobí, že s nedočkavosťou budete očakávať na prvú väčšiu akčnú scénu. Vykreslenie sveta, v ktorom sa Lorraine angažuje, sa ani náhodou nechytá na svet zabijakov vo Wickovi a slúži skôr ako pozadie.

Viac:  Recenzia: The Defenders

Na záver som si nechal herecké obsadenie, kde najviac vyniká, pochopiteľne, Charlize Theron, ktorej veríte každé gesto, slovo, ale najmä akčné scény. Charlize si drvivú väčšinu odbila sama a na filme sa to bezpochyby odzrkadlilo. Ale veľkou zbraňou je aj spomínané vierohodné podanie postavy. V období pred novým Mad Maxom by sa mi len veľmi ťažko vkladali nádeje do šarmantnej Charlize, ale v tomto filme je jej oddanosť role kľúčová. Sympaťák James McAvoy nikdy nesklame a musím poukázať aj na vzostup Sofie Boutelly, ktorá takéto postrčenie po skazenej Múmii presne potrebovala. A na škodu nie je ani účasť takých mien ako Eddie Marsan, John Goodman či Toby Jones.

Akčné filmy sa opäť dostávajú do zorného poľa divákov a tentokrát s oživením tohto žánru pomáha David Leitch prostredníctvom snímky Atomic Blonde. No ide iba o slabý odvar Johna Wicka? V roku 2014 započalo kaskadérske duo Chad Stahelski a David Leitch niečo nádherné, priam jedinečné. A môžeme sa neviem koľko hádať o tom, že ich spoločný počin(hoci za režiséra bol označený iba prvý menovaný) s názvom John Wick nemá skvelý príbeh či scenár, ale všetci si musíme priznať, že v týchto dňoch nemá žiadnu konkurenciu vo svojom obore. Po zlatej ére 80.rokov sa stal pojem "kvalitný čistokrvný akčňák" úplným nonsensom a…

Atomic Blonde

UndeadRoy - 75%

75%

Atomic Blonde síce nedokáže konkurovať Wickovi, ale obsahuje veľmi uspokojivú akčnú jazdu, ktorá Vás v kombinácii skvelého soundtracku s prepracovanými akčnými scénami adekvátne zaujme. David Leitch má debut za sebou a s pokojným svedomím môžem skonštatovať, že pokračovanie Deadpoola je v dobrých rukách.

User Rating: 3.03 ( 2 votes)
( Bavilo by ťa písať podobné články pre čitateľov ComicBoxu? Ak áno ozvi sa nám.)

UndeadRoy

UndeadRoy

Milovník kvalitných filmov, aktívny degustátor nových seriálov a príležitostný čítateľ komiksov (až na určité výnimky, ktoré čítam pravidelne).

Určite si prečítaj

Recenzia: Kingsman: The Golden Circle

Ani nie 3 roky po vydaní prvého dielu sa Matthew Vaughn vracia s pokračovaním excelentného …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *