Recenzia: Death Note

Snáď jeden z kontroverznejších filmov tohto roku, ktorý bol už vopred predurčený pre neúspech, konečne vyšiel a reč nie je o ničom inom, ako Netflixáckom Death Note. Takže otázka v tomto prípade neznie “Aký dobrý bol film?”, ale “Do akej miery bol ten film slabý?”. V prvom rade si musíme hneď na úvod povedať, že osoby, ktoré už či čítali mangu alebo videli anime(vrátane mňa) a osoby, ktoré s touto značkou nemali doposiaľ žiaden kontakt, môžu mať úplne odlišné miery a na to treba dozaista brať veľký ohľad, lebo už o tomto čase môžete usúdiť, že budem voči tomuto filmu o niečo viac kritický.

Samozrejme, porovnávaniu sa v tejto recenzii taktiež nevyhnem, takže aj na to buďte pripravení a rovno sa pusťme do toho. Na úvod začnem s pozitívnejšími aspektmi filmu, aby som Vás hneď neodradil od pozerania, ale ponúkal Vám aj dôvod na to, aby ste dali tejto hranej adaptácii Death Notu šancu. Snáď najlepším aspektom filmu je fakt, že dejová línia sa nestotožňuje s predlohou a pozýva nás na prehliadku príbehu, ktorého dej sme predtým videli v odlišnej podobe, čo pridáva na faktore nepredvídateľnosti(samozrejme, nie úplne, lebo viaceré situácie sa stále dajú bez akýchkoľvek problémov predvídať). A popritom sa občas objavujú symbolické odkazy na situácie z predlohy.

Taktiež nemôžem povedať, že herecké výkony boli dvakrát najhoršie, avšak ako bola napísaná daná postava je už úplne iná vec. Ľudia zvyknú veľakrát obviňovať za spracovanie danej postavy samotných hercov, ale neraz sa stalo, že tí do toho hovoria najmenej. Dostanú určité vyobrazenie postavy a oni sa ju jednoducho snažia čo najlepšie interpetovať podľa vízie režiséra a scenáristov. Na moje prekvapenie aj štylizácia soundtracku ku filmu sadla aj napriek faktu, že miestami som zabúdal na jeho prítomnosť. Palec hore môžem pripísať aj vizuálnej stránke, obzvlášť pri zobrazovaní úmrtí(hneď na úvod “decapitation”, resp. odseknutie hlavy vie urobiť po chuti), keďže niečo také bolo v predlohe zobrazované len v malom množstve.

No to by bolo z lepších aspektov filmu snáď všetko, tak sa poberme k tým horším stránkam. Jednou z nich je bezpochyby dĺžka filmu, ktorá osekala viaceré dôležité vysvetlenia a aspekty, ktoré patria k svetu Death Notu. A záležitosť, ktorá sa javila ako najväčšie eso filmu sa v konečnom dôsledku objavila približne na takých 10 minút. Áno, hovorím o bohu smrti, Rjukovi, ktorý mal v predlohe významnú úlohu a predstavoval prepojenie so svetom bohov smrti(bez Rjúka by sa z predlohy nikdy nestala taká legendárna záležitosť, akou dnes je). Ku tomu všetkému sa o hlas Rjúka postaral Willem Dafoe, čo je bezpochyby najlepšie obsadenie v celom filme a oni mu poskytnú ledva desať minúť, aby sa sem a tam ukázal. Nevyužitý potenciál.

Ako som už vyššie spomínal, tak postavy boli miestami priam absurdne zle napísané a o tom, že by Vám malo záležať na ich osude, sa ani nedá hovoriť, na to je tá stopáž príliš krátka a spracovanie postáv príliš chabé. Úhlavní nepriatelia, L a Light, prišli o nejakých 50 – 60 IQ bodov a z boja, ktorý bol založený na intelektuálnom rozpoložení týchto dvoch postáv a nekompromisne prepracovanej hre na “mačku a myš”, sa stala akási lacná napodobenina, ktorá hlavné postavy prekopala úplne od základov. Nevraviac o dialógoch, pri ktorých mohlo každé slovo znamenať prezradenie a ich váha mala nesmierne hodnoty, no nie v tomto prípade. Svojim vystupovaním sa Light mohol označiť za Kiru hneď na začiatku a nič by sa “nezmenilo”.

V celom filme sa našiel jeden či nanajvýš dva akty, ktoré by možno boli hodné Lightovej inteligencie, no nehorázne zvraty sa nekonajú. Samozrejme, keď klesla inteligencia dvoch hlavných postáv, tak to isté platí aj pre FBI či ďalšie policajné zložky, a tak to potom aj vyzeralo. No postavy neboli jediné záležitosti, ktoré boli zmenené, ale drastických úprav sa dočkal aj zápisník smrti, čím narážam najmä na jeho pravidlá. Človek by si povedal, že už keď si poupravia pravidlá pre dej, tak sa dočkáme nejakých “mind-bending” zvratov, ale nič také sa nestalo a bolo to nakoniec iba na škodu. Veci, ktoré boli pre sériu typické, sa ani nespomenuli, ako napr. Shinigamiho oči.