Recenzia: Jessica Jones

Marvel v spolupráci s Netflixom už pripravil vynikajúceho Daredevila. 13 častí zaznamenalo úspech. Pomohlo temnejšie a dospelejšie spracovanie, ale aj fakt, že Daredevil už populárny bol. Podobný prístup zvolili tvorcovia aj pri Jessice Jones. Ale funguje to pri postave, ktorá je takmer neznáme a má minimum materiálu, z ktorého čerpať? Ukázalo sa, že áno.

Jessica síce má superschopnosti, ale nebehá v kostýme a nepomáha nevinným (aj keď tu jedna scéna s kostýmom je a naozaj za to stojí). Robí súkromnú detektívku a to znamená, že fotí neverných partnerov. Peniaze jej len tak stačia na skromný byt v New Yorku, kde žije so svojráznymi susedmi. Veľa toho minie aj na alkohol, ktorým rieši svoje traumy z minulosti. Jessica je skutočne komplexná postava, ktorá svoje depresie zakrýva cynickým humorom. Uveriteľnosti pomáha aj herečka Krysten Ritter, na ktorú sa dobre pozerá nielen kvôli vzhľadu. Je to jednoducho schopná, uveriteľná a charakterovo dotiahnutá postava, ktorá nie je na obrazovke len pre mužské oči.

Dôvodom Jessicinej traumy je Kilgrave, ktorého hrá David Tennant. Kilgrave dokáže ovládať ľudskú vôľu a práve sa vracia do New Yorku, aby sa znova dal dokopy s Jessicou. Ak sa niečo marvelovským filmom vyčíta, tak sú to slabí záporáci. Kilgrave sa však radí minimálne na úroveň Kingpina z Daredevilea. Kilgrave je vlastne psychopat s obrovskou mocou. Ktokoľvek môže byť pod jeho vplyvom. Preto sa divák neustále bojí aj obyčajných okoloidúcich v pozadí. David Tennant ho hrá dokonale odporne. A ešte viac vás znechutí, ak si ho pamätáte ako Doktora.

Jessica Jones je teda vynikajúci psychologický thriller. Niekedy je dokonca tak brutálny, že je nepríjemné ho pozerať. A človek sa pritom má nad čím zamýšľať: post-traumatický stres, depresia, zneužívanie kontroly či rodičovská výchova. Výborne sa seriál triafa najmä v oblasti znásilnení a obetí tohto zločinu. A jedna z epizód dokonca poukazuje na dopad udalostí z prvých Avengerov.

Seriál je od marvelovského univerza celkom nezávislý a funguje aj keď ste nevideli ani jeden z predchádzajúcich filmov a seriálov. Hodí sa aj pre publikum, ktoré Avengermi opovrhuje. Samozrejme sú tu aj malé detaily, ktoré pochopia len fanúšici komiksov.

Plusom sú pre mňa aj vedľajšie postavy. Feťák odvedľa, Malcolm, milo prekvapil. Nezničiteľný Luke Cage má s Jessicou solídnu chémiu a na jeho vlastný seriál sa teším už teraz. Ale najpríjemnejšie ma prekvapila Jessicina najlepšia priateľka Trish. Tá je v mnohom Jessicinim úplnym opakom, napriek tomu je drsná. A ich sesterský vzťah je tu vykreslený výborne.

Najväčším problémom v seriáli je pre mňa slabá akcia. V Daredevilovi sme mohli vidieť úchvatné bojové choreografie. Tu sa ich nedočkáme. Jessica má síce supersilu, ale vďaka tomu sú jej bitky nudné. Vrcholy Jessicinho bojového umenia sú úder a chmat. Aj na efektoch je vidno, že seriál nemal obrovský rozpočet. Kamera sa snaží Jessicine schopnosti skôr zakryť. Inak sa ale práca s kamerou radí do špičky dnešných seriálov. Obraz je o trochu svetlejši ako v Daredevilovi. Páčila sa mi aj práca s farebnými detailmi v prostredí, hlavne fialová tu má dôležité miesto.

Pre mňa patrí Jessica Jones medzi to najlepšie, čo nám Marvel ponúkol. A pritom je to takmer opak Avengerov. Malý, komorný príbeh zameraný hlavne na vývoj jednej postavy, bez bombastických efektov, ale so záporákom, z ktorého ide skutočný strach. A akosi sa im podarilo, aby to v tomto zdieľanom vesmíre fungovalo. Mrzí ma len, že niektoré príbehové linky sa začali a nikde neskončili. Ale to sa ešte môže zmeniť, lebo s Jessicou sa určite stretneme. A neprekvapilo by ma, keby to bolo aj v kine.