Recenzia: Orol Eddie

Doposiaľ vzniklo mnoho životopisných filmov zo športového prostredia, ale skoky na lyžiach prostredníctvom očí Angličana? Toto dozaista nie je každodenná záležitosť, teda ako to dopadlo? Snímok Orol Eddie opisuje príbeh Angličana Michaela Edwardsa, ktorý sa aj napriek svojmu hendikepu slabých kolien chcel stať profesionálnym športovcom a sprevádza nás až ku jeho pravému uplatneniu, teda skokoch na lyžiach. Prítomnosť scén z ranného veku pridáva snímku mnoho sympatií ku Eddiemu už na začiatku, kvôli poukázaniu na jeho hendikep, týkajúci sa slabých kolien, čo pre budúceho športovca nie je príjemná záležitosť.

Ale akonáhle sa zotavil, tak započal svoje hľadanie toho pravého športu, v ktorom sa uplatní, čo sa mu akosi nedarí, kým neobjaví lyžovanie a všetko okolo toho. Príbeh je doprevádzaný mnohými smutnými momentmi, ale tie vysoko prevyšujú chvíle radosti a nesmierneho entuziazmu Eddieho, ktorý by mohol byť označený za hlúpeho, kvôli neznalosti viacerých dôležitých vecí, ale to je nepostrádateľnou súčasťou jeho osoby.

Jedno obrovské plus tohto filmu je jednoznačne humor. Rôzne vtipy, narážky a komické scény zaručujú kvalitný divácky zážitok, minimálne po stránke humoru. Síce sa vo filme objaví viacero nepresností, príkladom je fiktívny tréner Eddieho Bronson Peary (bývalý nádejný skokan na lyžiach) v podaní Hugha Jackmana. Vo skutočnosti bol trénovaný duom trénerov Chuck Berghom a John Viscom a nie vo stredisku Garmisch-Partenkirchen, ale v Lake Placid. Aj napriek tomu bol Jackmanov výkon výborný a do príbehu sadol ako uliaty.

Film vyzerá po estetickej stránke seriózne až na niektoré zábery, kde bolo za potreby použiť počítačové efekty, ktoré nevyzerajú vierohodne a tým narážam na pády. Pri niektorých záberoch bolo použité zelené plátno, čo si dokáže všimnúť aj priemerný divák, síce niekde to bolo samozrejme potrebné a pokiaľ si nezakladáte na takýchto detailoch, tak to dojem z filmu dozaista neskazí. Výber lokácii je zaujímavý a hlavne chválim rekonštrukciu Zimných Olympíjskych Hier z roku 1988 v Calgary, ktoré pôsobia reálne.

Rukopis Matthewa Vaughna (producent) je podstatne viditeľný a fakt, že režisér sa snaží, čo najviac pomôcť Taronovi Egertonovi (predstaviteľ dospelého Eddieho) v rozvinutí kariéry je úžasný, keďže sa už spolu stretli pri natáčaní Kingsmana. Výkony jednotlivých hercov sú na úrovni a najmä vierohodné, čo sa obsadenia týka, tak som rád, že sa Eddieho zmocnil Taron Egerton namiesto Ruperta Grinta(séria Harryho Pottera – Ron) a predstavitelia mladšieho Eddieho akoby z oka vypadli skutočnému skokanovi v rannom veku, ináč ostatní herci už či rodičia, tréner alebo lyžiari utvorili kvalitné herecké obsadenie.

Moja návšteva kina bola kľudná záležitosť, keďže na snímok sa prišlo pozrieť dokopy asi 10 ľudí, ale Vy túto chybu nerobte. Choďte do najbližšieho kina, hoci s celou rodinou, pretože snímok Orol Eddie je úžasný divácky zážitok, plný humoru, entuziazmu a nádherných chvíľ, ktoré Vás povzbudia do nejedného všedného dňa. Je to snáď najviac inšpirujúci film a v poslednej dobe by sa dalo hovoriť o najlepšom životopisnom snímku široko ďaleko. Nie je to ten typ filmu, kde hľadáte chyby a všímate si ich. Samozrejme, je dosť možné, že si ich aj všimnete, ale ignorujte ich a užívajte si film, tak ako som si ho užíval ja a ako si Eddie užíval skoky na lyžiach.