Recenzia: Rozpoltený

Čo ak osoby s duševným postihnutím nie sú menej, ale viac? Túto otázku si kladie film Rozpoltený a či sa mu to podarilo aj dobre spracovať sa dozviete v tejto recenzii. V prvom rade musím spomenúť, že sa jedná o snímok legendárneho M. Nighta Shyamalana, ktorý má na konte zárezy ako Šiesty zmysel, Vyvolený, či dokonca Znamenia. Jeho kariéra sa začala rozbiehať práve týmito spomínanými snímkami a poukazovali na svetlú budúcnosť tohto nádejného Indického režiséra, no potom to začalo ísť dole vodou. Pomaly sa začal púšťať do blockbusterov, ktoré ho nakoniec dohnali akurát k úhone o čom svedčia nízke hodnotenia a zárobky filmov Posledný vládca vetra a Po zániku Zeme. Po týchto skúsenostiach sa konečne umúdril a po dlhej dobe nám priniesol solídny horrorový thriller The Visit. Ten môžeme považovať za peknú “jednohubku”, ale ten ozajstný návrat ešte len mal prísť a črtá sa so snímkom Rozpoltený.

Film Vás zaujme už len svojim názvom, ktorý jemne naznačuje, že sa nebude jednať o nejakú odreagovačku, no poriadny psychologický thriller. A už keď sa pozriete na logo filmu, ktoré vraví “Kevin má 23 rozličných osobností a 24. osobnosť ešte len bude vypustená.”, tak viete, že tu sa nebudete baviť, ale skôr rozmýšľať, no a meno Shyamalan v úvodných sekundách Vám vypovie veľa, keďže Shyamalanov rukopis sa jednoducho nezaprie. Ako bolo sľubované, tak film sa nesie na vlne psychologického thrilleru a závan hororu iba podnecuje atmosféru, zatiaľ čo Shyamalan do Vás hustí jednu zaujímavú slovnú výmenu za druhou, ktoré sú neraz doplnené o pozoruhodné myšlienky a tie Vás dovedú k zamysleniu.

Pokiaľ nie ste zosobnení s príbehom, tak dovoľte mi, aby som Vás rýchlo zaviedol do situácie, v ktorej sa film nachádza. Vyššie spomínaný Kevin je osoba, ktorá trpí špeciálnou poruchou niekoľkonásobnej osobnosti a chystá sa na uvítanie ďalšej osoby, ktorá bude hrozivejšia a mohutnejšia ako všetky ostatné. No v rámci tohto procesu unáša tri dievčatá, aby mohol túto osobu “nakŕmiť”. Samotná zápletka je viac ako zaujímavá, pridajte k tomu nevyspytateľný Shyamalanov scenár a nemôžete si byť istý bezpečím ani jednej postavy. Myšlienka s rozdvojenou osobou tu už bola predtým, no chýbal tomu zaujímavý príbeh, keďže koncept takejto postavy dozaista stačiť nebude a myslím si, že Rozpoltený je po stránke príbehu silný film, no na využitie plného potenciálu stále niečo chýbalo.

Vraví sa o 23 osobách, ktoré sa nachádzajú v Kevinovom tele, pričom priamo sú ukázané najmä 4 a ďalšie 3,4 sú ukázané prostredníctvom videozáznamov, a tak môžeme tu hovoriť o určitom marketingovom triku s tým číslom ohľadom množstva osôb, ale nebol by to Shyamalan, keby to nemal skvele domyslené. Ono pokiaľ sa nad tým zamyslíte, tak celková stopáž filmu je okolo tých 2 hodín a keby sme sa mali zoznamovať osobitne s každou Kevinovou osobou, tak by sa film skončil ešte skôr ako sa začal, čo by nebolo dvakrát najlepšie pre celkový výzor. Namiesto toho je viac opisovaná hlavná psychológia tohto filmu, ktorá považuje osoby postihnuté duševnými poruchami viac za obdarené ako ukrátené a menejcenné, lebo pomocou svojho presvedčenia dokážu využívať väčšinový potenciál svojho mozgu, čo my ako “bežní” ľudia nedokážeme dodnes. Celkovo spracovanie tejto myšlienky je viac ako uspokojivé a bezpochyby Vás to donúti k nejakým tým myšlienkovým pochodom.

Herecké obsadenie nie je obsiahle a ani široko ďaleko známe, ale odvádza skvelú prácu. Snáď najviac Vám rezonuje v ušiach meno James McAvoy, ktorého si môžete pamätať najmä ako mladého Charlesa Xaviera z novej trilógie X-Menov. McAvoy sa stará o spracovanie postavy Kevina(a aj jeho ďalších osobností) a práve od jeho prezentácie záležal celý film, no postavil sa k tomu ako chlap a priniesol nám bravúrny výkon, na ktorý sa bude spomínať ešte pekne dlho medzi divákmi (už keď nie na Oscaroch). Sympatická Anya Taylor-Joy taktiež ukazuje svoje herecké kvality a postavy silnej Casey Cookovej sa zmocnila priam úžasné, a pokiaľ Vám to meno nie je príliš známe, tak Vám pripomeniem, že ste ju mohli zahliadnuť v predminuloročnej Čarodejnici. Za spomenutie taktiež stojí dobre spracovaná Dr.Fletcherová v podaní Betty Buckleyovej a nezaškodila ani prítomnosť Haley Lu Richardsonovej a Jessicy Sully. Soundtrack filmu sa často drží v úzadí a občas jemne dotvára atmosféru, no inak sa nedá považovať za výrazný atribút filmu.

Pokiaľ sa na snímok Rozpoltený pozrieme ako na nezávislý film, tak bezpochyby ho môžeme zhodnotiť veľmi kladne, no akonáhle sa príliš pozeráte na fakt, že Shyamalan to ponechal ako otvorené dvere k svojmu ďalšiemu filmu, tak Vám to môže trochu skaziť finálny dojem. Ale zatiaľ tento fakt prehliadnem. Rozpoltený pracuje ako výkonná mašina, ktorá sa nehrá na giganta, ale drží svoje teritórium v prízemí a ešte z toho ťaží relatívne maximum. Scenár, herecké výkony, príbeh, výprava, spracovanie myšlienky a aj vizuálna stránka filmu sa držia na vysokej úrovni, pričom k dosiahnutiu pomyselného vrcholu chýba dotiahnutie potenciálu niekoľkonásobnej osobnosti na vyšší level a lepšie doplnený soundtrack. Inak filmu nemám v podstate, čo vytknúť. Každopádne, odporúčam si počkať na “potitulkovú” scénu, pretože tá Vám prezradí prekvapujúcu rafinovanosť, ktorú Shyamalan zakomponoval do tohto filmu, no pochopíte ju iba vtedy, ak máte relatívne dobre “napozeranú” Shyamalanovu kinematografiu.