Recenzia: Us – geniálny Peele je späť

Jordan Peele sa fanúšikom filmového hororu predstavil pred dvoma rokmi svojim neuveriteľne silným debutom Get out, ktorý vážne ale i satiricky reflektoval viacero súčasných tém od rasizmu cez problematiku nezvestných ľudí po nezáujem polície o riešenie vážnych problémov. Film vyhral dokonca aj Oscara a bol obrovským prísľubom do budúcna. Do kín sa v týchto dňoch dostáva Peelov druhý celovečerný film – Us, ktorý pojednáva o černošskej rodine, ktorá sa vydáva na dovolenku, ktorá sa zmení na najhoršiu nočnú moru. Na prvý pohľad zaujímavý film, avšak ako sa napokon podaril?

Jean-Paul Sartre komentoval peklo slovami, že “Peklo sú tí druhí.”. Jordan Peele sa nás však snaží presvedčiť o presnom opaku, že každý z nás v sebe nosí temné ja a peklo sme celý čas my. Minimálne si to určite myslí hlavná hrdinka Adelaide, ktorú v prológu filmu sledujeme zatúlať sa od rodičov na dovolenke do zábavného parku plného zrkadiel. Píše sa rok 1986 a Adelaide v zrkadlách uvidí svoj desivý osud. Alebo to bol celý čas len jej obyčajný odraz v zrkadle?

O nejaký čas neskôr prichádza už dospelá Adelaide Wilson  (Lupita Nyong’o) na dovolenku na rovnaké miesto so svojou rodinou, manželom Gabeom (Winston Duke) a deťmi Jasonom (Evan Alex) a Zorou (Shahadi Wright Joseph) a svojimi priateľmi, manželmi Tylerovcami. Adelaide sa necíti vôbec príjemne a vracajú sa jej desivé spomienky spred mnohých rokov, ktoré vrcholia, keď Wilsonovcov konfrontujú ich desiví tieňoví dvojníci.

Čo na Us funguje najlepšie, je to, že divák má možnosť skutočne sa s Wilsonovcami zžiť a obľúbiť si ich. Mnoho hororov nefunguje práve preto, že hneď po zoznámení s hlavnými hrdinami títo čelia desivým nástrahám a my ako diváci im skrátka nemáme prečo držať palce. To nie je rozhodne prípad filmu Us. Vzájomné interakcie a krátke satirické momenty fungujú náramne skvele a hneď pri zoznámení s tieňovou verziou Wilsonovcov sa nejednému divákovi zatají dych a zatne päste v napätí.

Je ťažké povedať, aká je vlastne hlavná myšlienka filmu, ale je jasné, že Peele sa opäť nebál ísť proti prúdu a prišiel s niečím, čo bude polarizovať a bude sa o tom hovoriť. Dalo by sa zhrnúť, že dve hlavné myšlienky filmu sú klasický “Dr. Jekyll a Mr. Hyde“, teda že každý z nás má v sebe, niekto hlbšie a niekto menej hlboko, temnú stránku. Druhou zrejmou myšlienkou je vykorisťovanie sociálne slabších skupín a dopady ich potencionálnej revolúcie proti utláčateľom. Film je to rozhodne miestami veľmi šokujúci a určite nesadne každému divákovi, ale nemožno Peelovi uprieť odvahu prísť opäť s niečím novým, originálnym a šokujúcim, vďaka čomu bude jeho film rezonovať.

Ako horor funguje Us náramne – či sa jedná o umné budovanie napätia, remeselne skvele zvládnuté “bojové scény”, krvavé scénky ktoré diváka priam bolia ale aj fantastický soundtrack. Určite tento film odporúčam každému fanúšikovi hororov. Nemusí sa divákovi páčiť, nemusí s nim súhlasiť, avšak je to film z kategórie tých, ktoré treba vidieť.