Recenzia: V zajatí démonov 2

Ak sa povie meno James Wan, tak sa očakáva určitá kvalita. A ak sa hovorí o pokračovaní The Conjuring série, tak očakávania sú vysoké. Dostál James Wan očakávaní so svojim novým snímkom V zajatí démonov 2? To sa dozviete v tejto recenzii.

Všetko sa to začalo v roku 2000, kedy sekundoval režisérovi Shannonovi Youngovi pri natáčaní snímku Stygian a taktiež sa jednalo o horor. Vtedy ešte mladý režisér, pôvodom z Malajzie nevedel, čo ho čaká a či mu jeho kariéra vôbec vyjde. Jeho láska k hororom ho neopustila, a tak v roku 2003 vytvoril krátky snímok menom Saw s nádejou, že si ho nejaký producent všimne. O rok nato dostalo meno James Wan po vydaní snímku Saw: Hra o prežitie svoj objem.

Okrem toho, že započal snáď nekonečnú Saw sériu (na ktorej sa maximálne podieľa už iba ako producent), si otvoril dvere ku svojej kariére a vytvoril horory ako Zlovestné Ticho, Insidious séria (až na 3ku, ktorú režíroval jeho dlhoročný kolega a najmä pomocník Leigh Whannel) a V zajatí démonov, kvôli ktorého úspešnosti dostávame aj jeho pokračovanie, teda V zajatí démonov 2.

Opäť sa stretávame s demonológmi Edom (Patrick Wilson) a Lorraine (Vera Farmiga) Warrenovými, ktorí po udalostiach prvého dielu aj naďalej pomáhajú rodinám, trpiacich rôznymi paranormálnymi javmi a bytosťami, ktoré ich zastrašujú. A teraz sa musia postaviť ďalšej bytosti, ktorá nedá spávať matke so 4 deťmi z Londýna, no zároveň ich doháňajú aj staršie resty.

Do sedadla v kine som sadal so zvláštnym pocitom, či sa to Wanovi vydarilo alebo hádam vyšiel z formy po natáčaní Furious 7? Takéto otázky mi lietali hlavou pred začiatkom filmu, no našťastie hneď prvá scéna mi potvrdila Wanov rukopis a nemohol som sa dočkať ďalšieho vývoja filmu. Dlhé zameriavanie kamery, aby Vás následne mohol prekvapiť vtom najmenej očakávanom momente.

A keď si myslíte, že ste pripravení a očakávate “jumpscare”, tak vtedy to nepríde, a tak udržuje atmosféru aj naďalej. Snáď najviac som sa tešil na to budovanie atmosféry, ktoré Wan dokáže bravúrne spracovať a aj toho som sa dočkal. Nechá Vás dlho čakať, hoci iba kvôli jednému momentu, ale ten vždy stojí zato. Na scenári sa podieľali až štyria ľudia, čo pre zmenu vôbec nedopadlo zle, práve naopak.

Nezachádza do nejakých absurdných výšin a stále sa snaží navodzovať atmosféru aj prostredníctvom slov, ktorými dopĺňa príbeh a zároveň vypovedá niečo o postavách. Dočkáte sa aj kľudných pasáži, ktoré slúžia najmä na oddych od hustej atmosféry, ale často nás oboznamujú aj s okolitým dianím. Vyskytnú sa dokonca nejaké komické momenty, tým narážam na nezničiteľné dvere či “Ed, Eddie, Edward“. Mám taký pocit, že tie nezničiteľné dvere boli zámer.

Páčilo sa mi, že bol kladený dôraz aj na spracovanie Londýna v 70 rokoch. Autá, prostredie, výzor ľudí. Všetko to pridávalo na autentickosti filmu, keďže tento snímok ako jeho predchodca, je natočený podľa skutočných udalostí. A kvalitný soundtrack nesmie chýbať, ktorý je niekedy utíšený, pretože predsa len, čo je strašidelnejšie než ticho. Ale hudba je naozaj pri hororoch podstatná a Joseph Bishara sa o ňu skvelo postaral.

James Wan ma opäť nesklamal a natočil ďalšiu kvalitnú “ducharinu” (síce nie je dokonalá, ale je dozaista úžasná), ktorá nepostráda dusnú atmosféru, skvele načasované jumpscary, soundtrack vyvolávajúci zimomriavky, sympatické tváre a aj seriózne herecké výkony. Počas premietania vládla taká pokojná atmosféra, ľudia sa dokonca medzi sebou rozprávali, ale odvrátené tváre mnohých divákov ma dokázali neraz rozosmiať. Aj so mnou mnohokrát poriadne “heglo”(myklo), ale potom som sa pousmial a povedal si, že na takýto horor som čakal.

Ak sa Vám páčil predchádzajúci diel, tak tento bude tiež. Je ťažké ich porovnávať, pretože sú podobné, ale zároveň tak odlišné. Pri filmoch so stopážou nad 2 hodiny mám už také poznávacie znamenie, ktoré mi moje hodnotenie naznačí vopred. Nazývam ho faktor “boliaceho zadku” a pravdu povediac, počas celej projekcie som nič také nepocítil, a to mi pri hodnotení bohato stačí. Na záver môžem ešte dodať, že záverečné titulky, popreplietané so zábermi, fotkami a nechýbali aj audiozáznamy z reálneho vyšetrovania tohto prípadu samotnými Warrenovcami, boli pekným bonusom po závere filmu.