Recenzia: Valerian a mesto tisícich planét

Na moment vydania tohto filmu čakalo veľa ľudí, ale len málokto na to čakal s takým nadšením, ako samotný režisér Luc Besson. Stojí film Valerian a mesto tisícich planét naozaj za to čakanie? Počiatky komiksovej predlohy sa tradujú už v druhej polovici 60.rokov minulého storočia, a tak niet pochýb, že materiálu pre filmové spracovanie bolo neúrekom. Luc Besson, vzhľadom na svoj pôvod, bol aktívnym čitateľom tejto série komiksov už od začiatku a ako sa jeho kariéra začala rozvíjať, tak aj jeho túžba o privedení Valeriana a Laureline na strieborné plátno vzrastala. A teraz sa mu to podarilo.

Film po svete nezbiera dvakrát najlepšie hodnotenia, čomu sa ani veľmi nečudujem, keďže film oplýva slabým vykreslením postáv, klišovitým podaním viacerých aspektov a miestami až absurdnou predvídateľnosťou. Jednoducho chýbalo tomu viac experimentovania a bádania po lepších využitiach už či dialógov, potenciálov jednotlivých postáv alebo aj akčných scén. Hlavná záporná postava taktiež nie je žiadna sláva a vedľajšie postavy sú nanajvýš postrádateľné. Snímka vsádza najmä na podmanivú vizuálnu stránku, ktorá Vám nedovolí odtrhnúť od plátna oči, ale aby ste si nemysleli, že je to prepadák, tak Vás môžem dozaista uistiť, že sa vo filme predsa len nájde viac pozitívnych vecí.

Okrem tých vizuálnych orgií, ktoré máte na plátne takmer non-stop, film poskytuje aj solídne tempo a zasvätenie do neskutočne rozsiahleho sveta, na ktorého úplne preskúmanie budete potrebovať ešte ďalšie tri, štyri zhliadnutia. Aj napriek svojej dlhej stopáži, čo predstavuje nejaké 2 hodiny a 17 minút, Vás film nenudí a prevádza Vás jedným obrovským Sci-Fi dobrodružstvom, ktoré nepozná hraníc. A pokiaľ by sme mali diskutovať o rozsiahlosti sveta Valeriana, tak by som si neustále spytoval svedomie, že ako mohol taký Star Wars vytiahnuť zo svojho sveta toľko filmov, zatiaľ čo na tento klenot tak dlho sadal prach. Toľko príbehov, toľko nápadov, toľko materiálu… Taktiež zahŕňa nejednu zaujímavú akčnú sekvenciu, čím narážam najmä na “naháňačku”, často zobrazovanú aj v traileroch. Tá scéna bola jednoducho perfektná a pri jej sledovaní som si hovoril, že kde sa na to hrabe taký Star Wars alebo Star Trek, či dokonca noví Strážcovia Galaxie.

Ale z tej reality som bol v druhej polovici filmu veľmi rýchlo vyvedený a došiel som na všetky vyššie spomínané zápory. Zakomponovaniu Rihanny do filmu by som sa úplne vyhol, lebo jej prítomnosť a časť s ňou bola zbytočná a slabá zároveň. A to hranie na city s ňou bolo až nepríjemne hlúpe a k tomu podanie samotnej postavy nebolo vôbec presvedčivé. Niečo podobné sa stalo pri hlavnej postave, Valerianovi, ktorého sa zmocnil Dane DeHaan. Nemôžem povedať, že by to herec zahral až tak zle, ale spôsob, akým bola daná postava napísaná, mi prišiel taký nedotiahnutý do konca a dočkali sme sa veľmi slabého vykreslenia. No na moje prekvapenie si väčšinu scén ukradla Cara Delevingne s postavou Laureline. Z jej strany padlo pár solídnych hlášok a doteraz mi ako herečka príliš nesadla, avšak po zhliadnutí tohto filmu to zrejme prehodnotím.

Ďalšie známe mená ako Clive Owen či Ethan Hawke boli čisto iba do počtu a nepredstavovali žiaden podstatný prídavok do filmu. Samotné dialógy a vo všeobecnosti scenár nebol nijako svetoborný, a tak nedošlo na žiadnu zaujímavú dialógovú výmenu. Miestami sa objavil aj humor, ale ďalej ako k úškrnu ma nedohnal. Príbeh je na tom už o niečo lepšie. Jeho základný koncept je úplne jednoduchý priam klišovitý, ale tá vata okolo neho spríjemňuje celý priebeh filmu, takže nemôžem sa veľmi sťažovať. Zároveň ma prekvapila úroveň soundtracku, o ktorý sa postaral Alexandre Desplat, no keď som si uvedomil, že sa o to stará práve on, tak už ma to viackrát neprekvapovalo, keďže Desplat je veterán vo svojom obore, čomu zodpovedá aj úroveň tohto soundtracku.

V rámci konečného zhrnutia môžem povedať, že Luc Besson jednoducho vsádzal na istotu po každej stránke a dosť opovrhoval pokusom o experimentáciu. Viac sa zameral na rozvinutie a opísanie sveta, v ktorom Valerian a Laureline žijú, namiesto toho, aby lepšie vykreslil tieto hlavné postavy. Na jednej strane je to logický ťah, lebo ak chcú z tohto urobiť trilógiu, tak nemôžu hneď venovať nejakú polhodinu vykresľovaniu postáv, ale skôr sa musia sústrediť na spracovanie sveta, aby nás doňho vtiahli a nasledovne prirodzeným spôsobom vzbudili chuť po ďalšom preskúmaní tohto univerza. Pri nenáročnom obecenstve sa to bezpochyby podarilo, avšak ja som spočiatku veľmi váhal. A aj napriek tým všetkým nedostatkom, ktoré tento film má, naozaj chcem vidieť pokračovanie, a to opäť pod taktovkou Luca Bessona, no tentokrát pridať k podmanivému vizuálu aj skvelo vykreslené postavy s nekompromisnými dialógmi a solídnym záporákom.