Recenzia: Westworld 1.séria

Game of Thrones, Game of Thrones, Game of Thrones, boli slová divákov televízie HBO, dokým “na plátno” neuviedli nový hit menom Westworld. HBO nie je spoločnosť, u ktorej by bolo produkovanie seriálov na dennom poriadku, ale už keď sa do niečoho vložia, tak poriadne. Ako dôkaz môžem uviesť veľké množstvo kultových záležitostí známych aj v lokálnych vodách, a to napríklad Sopranovci, The Wire, Deadwood, Bratstvo neohrozených, True Detective, Boardwalk Empire, Rome a v neposlednom rade môžem uviesť aj seriál, ktorý sa teší popularite a najväčšej sledovanosti v radách divákov za posledné roky, teda vyššie spomínaný Game of Thrones. Pri každom z nich sa za veľmi krátku dobu vytvorili dva tábory, medzi ktorými sa často hľadala cesta márne. Buď ste ich milovali alebo takpovediac neznášali. A Westworld nie je výnimkou, hneď uvediem prečo.

Predlohou Westworldu je v podstate rovnomenný snímok z roku 1973, ktorý pojednával o futuristickom parku s prístupom ku všetkému, čo si ľudská myseľ môže priať. Od násilia až po sexuálne radovánky, a to všetko vo Westernovom štýle, čo znamená tanečnice a prestrelky na každom rohu. “Obyvatelia” tohto parku sú roboti, resp. androidi, ktorí nedokážu zabiť ľudskú osobu, ale vo filmovej predlohe sa to poruší a začína sa hon na prevádzkovateľov parku, i keď v seriáli je tento vývoj oveľa zložitejší. Koncept myšlienky je zachovaný, ale oveľa viac prepracovaný o čom svedčí už len prítomnosť Jonathana Nolana ako za “písacím strojom”, tak aj na režisérskej stoličke, keďže pri Westworlde si odbil svoj režisérky debut v rámci úvodnej(The Original) a záverečnej epizódy(The Bicameral Mind) a aby toho málo, tak to všetko sledoval aj z pozície producenta. Dalo by sa povedať, že do toho vložil všetko, čo sa odráža aj na finálnom výsledku.

Na viacerých portáloch sa pýši kategóriami ako Western, Sci-Fi, Thriller, ale ono je to v prvom rade Dráma. A pokiaľ si odmyslíme fakt, že väčšina obsadenia sú androidi, tak tam snáď niet ani o čom diskutovať. Ako prvú vec, ktorú si môžete všimnúť je skvelá práca s príbehom samotného seriálu, ktorý perfektne dodržiava gradáciu. A aj keď sa na samotnom scenáre podieľalo viacero osôb, tak najväčšími hlavami za týmto seriálom sú práve Jonathan Nolan a Lisa Joy, ktorí Vám spôsobujú počas deja nejednu ťažkú chvíľku, kedy sa Vaša myseľ nevyhne úvahám voči udalostiam, ktoré sa odohrávajú v tomto futuristickom parku a aj za jeho oponou, pretože títo androidi nie sú len tak “vycucaní z palca”. Všetci majú svoj pôvod, svoj príbeh a aj v určitom zmysle osobité zmýšľanie, o ktorého tvorbu sa starajú v seriáli na to určené osoby. Celkovo svet Westworldu je oveľa viac prepracovanejší, ako by ste mohli očakávať.

Musím povedať, že som bol spočiatku veľmi skeptický voči úvodu tohto seriálu, ktorý mi prišiel veľmi rozťahaný a miestami aj nudný, no s postupným vývojom deja som si začal uvedomovať, že bol svojim spôsobom aj nevyhnutný, keďže autori nám chceli predstaviť obsiahly svet Westworldu, čo najlepším spôsobom a jedna epizóda by tu určite nestačila. Celkovo sa stretávame aj s fungovaním parku za jeho “oponou”, kde sa dozvedáme ohromné množstvo zaujímavých informácií, ktoré nás odkazujú na prekvapivo dlhú a zároveň aj záhadnú históriu tohto parku. Všetky tieto fakty mi prechádzali hlavou, ale čo ma ohúrilo snáď najviac bolo množstvo nadávok, ktoré v týchto priestoroch padlo. Síce zvažujem stále ten ľudský faktor, ale vzhľadom na to, že sa v podstate jedná o výskumné stredisko, ktoré neustále zdokonaľuje umelú inteligenciu, tak som bol príjemne prekvapený, ak s tým porovnám napríklad taký The Walking Dead, kde by človek skôr očakával tú nadávku už len kvôli tomu, že sa to odohráva v post-apokalyptickom svete.

Späť k Westworldu. Zatiaľ čo prvá polovica nám predstavuje prostredie príbehu a jeho chod, tak druhá začína prepájať rôzne odkazy a spúšťa lavínu zvratov a neočakávaných odhalení, ktoré sa vyvrcholia bravúrnou finálnou epizódou. Vývoj postáv môžete zaznamenávať aj pri tých menej významných, čo sa len tak často nestáva a poukazuje na neskutočnú snahu dua Nolan a Joy, ktorí sa snažili vytvoriť, čo najvierohodnejší celok. Teda scenár a príbeh by sme mali, no nesmiem opovrhnúť aj takým podstatným faktorom, akým je hudba. O tú sa postaral Ramin Djawadi, ktorého tvorbu môžete poznať najmä zo seriálu Game of Thrones, ku ktorému komponuje soundtrack už od prvej série a musím sa priznať, že jeho spôsob skladania hudby k Westworldu ma zaujal oveľa viac, a to je úplne jedno, či hovoríme o hlavnej téme, ktorá ma do dnešného dňa neprestala fascinovať, alebo “bežnej” scéne.

Na rad prichádza obsadenie a herecké výkony jednotlivých umelcov. V tomto prípade u mňa jednoznačne zabodoval Anthony Hopkins, ktorého spôsob vystupovania a rozprávania bol natoľko sebavedomý až ma prinútil rozmýšľať nad jeho hereckou genialitou, čo je jeden z dôvod, prečo sa na filmy a seriály v prítomnosti dabingu pozerám len veľmi ťažko. Pretože pokiaľ by som tento seriál nepozeral v originále, tak by som prišiel o jedny z najlepších dialógových výmien, aké som doposiaľ počul. A počas ich priebehu bol prítomný stále Hopkins, ktorého prevedenie rôznorodých myšlienok ma donútilo zamyslieť sa nad nimi aj dlhé hodiny a hoci to neboli jeho slová, no predniesol ich takým spôsobom, že si ich doslovne privlastnil a ja som mu ich všetky “žral”. Za jeden z najväčších hereckých objavov roka považujem jednoznačne herečku Evan Rachel Wood, ktorej doterajšia kariéra nestála za veľa, a pokiaľ sa zamyslím nad tým, že počas prvého kontaktu s Anthonym Hopkinsom bola úplne nahá, tak ma to privádza k myšlienke, že na niečo také predsa len treba mať určité herecké schopnosti, ktoré Woodová neraz potvrdila.

Ďalšími zaujímavými scénami sú takzvané “analýzy”, kedy sa majú androidi vzdať emócií a odpovedať na všetky otázky pravdivo. Sú zaujímavé obzvlášť vtedy, keď po silnom emocionálnom vypätí majú prejsť do “neutrálu” a pokojne odpovedať na otázky. A to už dozaista chce nejaké tie herecké schopnosti, aby ste to dokázali. Ďalšie skvelé výkony podali herci a herečky ako Jeffrey Wright, Thandie Newton, James Marsden, Jimmi Simpson, Ben Barnes a príjemná bola aj účasť hereckej “starej školy” menom Ed Harris. K dosiahnutie perfektnej vierohodnosti pomohlo Westworldu brilantné výbery lokácií na natáčanie, ktoré Vám neraz poskytujú krásny výhľad na prostredie Westworldu a bezpochyby pomáhajú prirodzene navodiť pocit “divokého západu”.

Pokiaľ ste došli až sem, tak ste si vysoko pravdepodobne všimli, že celá táto recenzia je vedená najmä v superlatívoch, ktoré som si v podstate odôvodnil, ale musím sa priznať, že naposledy ma tak nadchla 1.séria seriálu Mr.Robot, kde nastal pri konci zlomový moment prostredníctvom zdrvujúceho odhalenia a mňa to normálne prinútilo si prejsť tú celú sériu odznova, aby som všetkým dôležitým momentom pochopil správne a presne to isté sa mi stalo aj pri Westworlde, pretože po určitom zlomovom momente som musel prehodnocovať to, čo som doposiaľ vedel a tomu hovorím genialita, pretože nedonúti Vás dať si opäť maratón, ale “donúti” Vás hľadať detaily, ktoré ste pri prvom sledovaní vynechali, a to všetko robíte dobrovoľne. A nakoniec zistíte, že ste to všetko mali stále pred očami. Celý čas ste mohli predvídať udalosti, ktoré sa mali ešte len stať, no tie detaily si jednoducho nevšimnete. To “osvietenie” prichádza až na konci, kedy si to všetko uvedomíte. Teda nevzdávajte to v polovici, ale potiahnite to až do konca, a pokiaľ Vás nezaujmú tie rôznorodé zvraty, tak si stále nájdete niečo iné, čo si budete pochvaľovať.